1. TK Senior 1. TK SENIOR BRATISLAVA


Najstarší slovenský tanečný klub, určený pre vekovú kategóriu nad 40 rokov, založený v roku 1991.
Združuje nadšencov všetkých profesií, ktorí tanec povýšili na krásnu súčasť života
Dnešný dátum: 29. 05. 2020  Hlavná stránka :: Zoznam rubrík :: Weblinky :: Kalendár, nástenka  


Výlety

* Výlet 2012 - Súľovské skaly, Manínska tiesňava

Vydáný dňa 20. 06. 2012 (5391 zobrazení)

    28 bolo záujemcov o tohtoročný výlet do Súľovských skál a na Manínsku tiesňavu. V tretí júnový víkend nás išlo napokon 24 - väčšina išla už vo štvrtok, 14.6., len 2 páry prišli v piatok. Ubytovali sme sa v chate Pohoda, v zrekonštruovanom rekreačnom zariadení bývalého štátneho podniku v Bytči, ktorá sa nachádza pred obcou Súľov-Hradná, v doline Čierny potok. S fotografmi akoby sa vrece bolo roztrhalo a tak máme až 5 albumov s fotkami!! Naozaj sú vydarené, presvedčte sa sami.


   Štvrtkové popoludnie sme strávili prechádzkou do „dediny“, v rámci ktorej sme zistili východzí bod plánovanej piatkovej túry a ešte sme zistili, že v miestnej „krčme“ majú dobré pivo (to sme potom „zisťovali“ i v piatok a sobotu). V piatok sme absolvovali túru “Náučným chodníkom na Súľovský hrad”, na ktorej sa nachádza 17 informačných panelov, dĺžka trasy 6 km, prevýšenie 252 m, klesanie 252 m, čas bol písaný 2 hodiny a 15 minút. Trasa: Chata Súľov (parkovisko) - Gotická brána - hrad Súľov - lúka pod hradom Súľov - lúka pri Kamennom hríbe - chata Súľov (parkovisko). Hore sme išli po zeleno značkovanom chodníku, po strmšom výstupe lesom sme prišli do krajinársky najatraktívnejšej časti s názvom Organy. Je to zhluk skalných veží a vežičiek, ktorým kraľuje skalné okno, pomenované ako Gotická brána. Ide o asi trinásť metrov vysoký skalný otvor, prekrytý v hornej časti lomeným skalným oblúkom. Neskôr sme prišli k zrúcaninám Súľovského hradu, kam sa tí odvážnejší dostali pomocou niekoľkých technických sprístupňovacích pomôcok. Toto vyvýšené miesto vo výške 652 metrov nad morom poskytuje nezabudnuteľné výhľady na okolitú krajinu (a my sme mali šťastie na počasie, viditeľnosť bola výborná); na severe dominovala Brada a videli sme aj celý veniec Súľovskej kotliny - okrem samotných Súľovských skál sme videli na severe hrebeň Javorníkov, na západe Maníny, za nimi Vršatec, na južnej strane Strážov, Kľak, Žibrid. Súľovský hrad pochádza z prvej polovice 15. storočia. Situovaný je v masíve vrchu Roháč a tak sa aj kedysi volal. Vďaka svojej ťažko prístupnej polohe hrad nemohol mať obrannú úlohu, preto sa uplatnil iba ako článok v signalizačnej sústave. V dôsledku svojej strategickej polohy bol využívaný na pozorovanie a stráženie okolitých ciest. Od roku 1780 je neobývaný a pustne. Jeho osud zavŕšilo zemetrasenie v roku 1858, ktoré ho značne poškodilo. Dnes sú tam už len zvyšky muriva na skalách. Chodník potom serpentínami prudko klesal úzkym žľabom, bol zabezpečený kovovými rebríkmi a reťazami. Postupne sa klesanie zmierňovalo za necelú štvrťhodinu sme boli na lúke pod hradom. Ďalej sme už pokračovali po červenej značke príjemne klesajúcim chodníkom. Na lúke pri Kamennom hríbe sa k červenej z ľavej strany pripájala aj žltá turistická značka. Po miernom zostupe sme už len lesom zbehli do dediny na to báječné pivo! Hoci sme boli unavení z „pochodu“, večer sme strávili vonku na terase chaty pri opekaní klobások a v dobrej nálade!
    V sobotu sme absolvovali trasu č.2 : Výstup na Bradu, dĺžka 7,5 km, prevýšenie 416 m, klesanie 416 m, čas bol písaný 3 hodiny. Na lúku pod Súľovským hradom sme vystúpili chodníkom, ktorým sme záverom piatkovej túry zostupovali. Pokračovali sme po červenej značke do sedla pod Bradou (675m). Čakalo nás ešte krátke stúpanie do dominanty celých Súľovských vrchov - na Bradu (815 m). Z nej sme potom klesali do sedla Roháč-Čiakov (803 m). Niekoľko minút pod sedlom je obrovská brána v Slopoch - vznikla rozšírením pukliny v zlepencoch, je 8 metrov vysoká, pôsobila na nás skutočne mohutným dojmom. Pod ňou bolo dlhé prudké klesanie, ktoré nám niektorým pripravilo horúce chvílky. A to sme ešte nevedeli, že horúco nám ešte len bude!! Ďalšie klesanie úzkym kaňonom poriadne preverilo našu kondičku!! Napokon sme “bez ujmy na zdraví” prišli na lúku pod Roháčom; na lúke pri orientačnom stĺpe sa ale už nikomu nechcelo odbočiť vľavo a cez les exponovane po schodíkoch, rebríkoch sčasti zabezpečených reťazami, vystúpiť do jaskyne Šarkania diera - 60 metrovej rútivej jaskyne, nepravej jaskyne, ktorá vznikla mechanickým rozpadom zlepenca v puklinách, známa vzácnymi archeologickými nálezmi paleontologickými i kultúrnymi z mladšej doby. Možno nabudúce!!?? Skončili sme opäť v obci na pive. Večer sa pozbierali všetky tekuté i netekuté “zbytky” (stačili by ešte na pár dní) a krásny letný večer pokračoval na terase chaty.
    V nedeľu sme sa po raňajkách pobalili a niečo pred desiatou sme vyrazili na cestu domov. Ale to sme ešte stihli pozrieť 2 “naj” krásy nášho Slovenska. Len 6 km od Považskej Bystrice, medzi Veľkým Manínom (891 m.n.m.) a Malým Manínom (812 m.n.m.) je najužší kaňon na Slovensku – Manínska tiesňava, ktorá je len necelý kilometer dlhá; je úzkou dolinou Manínskeho potoka, ktorú zvierajú skalné steny miestami vysoké až 400 metrov. Za ňou je ďalšie “naj”, najväčší skalný previs na Slovensku – Kostolecká tiesňava. Mali sme naplánovanú túru: “Náučný chodník Manínska tiesňava” (bol znovuotvorený po 3. rekonštrukcii na jar v r. 2007), po trase Manínska tiesňava – Záskalie – Kostolecká tiesňava – Kostolec – Bosmany – Veľký Manín – Manínska tiesňava. Začiatok náučného chodníka je pri autokempingu pred tiesňavou, kde je úvodný panel. Hneď za ním sme míňali po pravej strane zachytený prameň pre vodovod a už sme stáli na samom začiatku kaňonu. Po 10 minútach mierného stúpania po asfaltke sme prišli k prvej z dvoch zúženín Manínskej tiesňavy. Zľava padal Jašteričí hrebeň, vpravo sme videli v úbočí Veľkého Manína hrebeň Bielych skál. Po niekoľkých zákrutách sa objavil vľavo ďalší hrebeň, zvaný Dračí a nad ním Tisia veža s kulisou Slnečných skál. To sme už prichádzali k prvému zúženému miestu. Za zúžením je najkrajšie miesto v celej tiesňave. Pred nami boli charakteristické útvary Tupá a Ostrá a medzi nimi skalná ihla Panička. Po ľavej strane potoka sa rozprestiera malebná lúčka s niekoľkými borovicami, miesto priam predurčené na oddych, miesto pre symbolický cintorín obetí horolezectva. Najúchvatnejší pohľad je späť na cestu, po ktorej sme prišli. Skalné steny ju úplne uzatvárajú a nad nimi sa týči ihlan Kavčej skaly. Po krátkom zastavení sme pokračovali ďalej po ceste a za druhým zúžením tiesňavy sme opustili skalné spoločenstvo. Prešli sme do obce Záskalie, kde sme mali zastávku na občerstvenie. Asi pol kilometra za domami obce nás privítala ďalšia tiesňava – Kostolecká. Tú sme pre veľkú horúčavu prešli len po okraj obce Kostolec a išli sme späť. Bolo naozaj veľmi horúco a tak len traja skalní sme sa, po obede v Považskej Bystrici, zastavili ešte cestou domov aj na hrade Beckov. Škoda, snáď nabudúce stihneme toho viac a viacerí!? P.S.: hľadala som na internete význam slova ”slop” v zemepisných názvoch a našla som vysvetlenie na web-linke http://www.treking.cz/vrcholy/slopsky-vrch.htm ; tak kto má záujem, nech si to prečíta; doporučujem.
linky na fotoalbumy:
https://photos.app.goo.gl/bdRHFqssanwiGKy9A

https://photos.app.goo.gl/be66oxcsZegrr7Nb8

https://photos.app.goo.gl/kQpwuRgmEg7eEnqP7

https://photos.app.goo.gl/z6qa5XX13ZVhGjgH8

https://photos.app.goo.gl/PVkLNJR5K5yffAw77


 

[Akt. známka: 1,00 / Počet hlasov: 3] 1 2 3 4 5
Celý článok | Autor: Slávka Melečková | Informační e-mailVytisknout článek

Najčítanejšie

Kalendár
<<  Máj  >>
PoUtStŠtPiSoNe
    1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Kontakt
Ing. Peter Loja peter.loja(at)chello.sk
02 45246495
0915711820


Tento web pracuje na báze phpRS, PHP, MySQL, Dingo.
v