Výlet 2016 - Štiavnické vrchy

Autor: Slávka Melečková <(at)>, Téma: Výlety, Vydané dňa: 25. 06. 2016

    Táto lokalita je mnohým známa, ale turistiku v nej vyskúšali z nás len máloktorí. A ak aj, tak určite dávnejšie a nie v miestach, ktoré boli v pláne nášho výletu.


    Záujemcov o výlet bolo tento rok 28; napokon zdravotné problémy nedovolili ísť s nami Martuške D. Z 27 sme sa teda väčšina - v 5 autách - stretli v piatok, 17. júna, o 9.00 na dialničnom odpočívadle Zeleneč. S dvomi prestávkami sme okolo obeda dorazili do cieľa - obec Podhorie-Žakýl, odkial sme náučným chodníkom išli k málo známemu a jedinému plesu v Š. vrchoch: Žakýlske pleso a rovnomenný hrad. Ide o menšie  sopečné jazero ležiace v nadmorskej výške 715 m n. m., ktoré vzniklo ešte v treťohorách. Od roku 1986 je prírodnou pamiatkou s najvyšším 5. stupňom ochrany. 4. panel náučného chodníka popisoval hrad; prišli sme k hradu a hradu nikde! Väčšina ruín hradu je dnes pokrytá porastom a pomerne ťažko identifikovateľná. Poučenie z tejto túry: treba rozlišovať značky turistického chodníka a náučného chodníka. Táto nevedomosť nás stála trochu zbytočného blúdenia. Celú trasu nás prešlo ale len "9 statočných", ostatní turisti sa vrátili do dediny Podhorie k chladnému pivku, kde sme sa potom všetci stretli. Nasledovala cesta smerom B. Štiavnica; mesto sme minuli popri Červenej studni - je to miesto nad Štiavnicou, kde sa na hrebeni kopca stretávajú cesty z Vyhní a Hodruše-Hámrov. Ďalej smer Hodruša-Hámre, po serpentínach dole kopcom, s odbočkou na hotel Salamandra, ktorý stojí pri brehu Horného hodružskeho tajchu. 

    V Štiavnických vrchoch bolo na prelome 17. a 18. storočia vybudovaných viac ako 66 tajchov. Mnohé z nich sú úplne zabudnuté, niektoré sú zasypané, alebo inak zanikli. Funkčných nádrží je 24 a slúžia na rekreačné účely, rybačku, či ako zdroj vody. Horný hodružšký tajch existuje aspoň 400 rokov. Voda z neho poháňala stále viac zariadení, okrem čerpacích a stúp, ktoré rudu drtili a premývali, poháňala aj dúchacie mechy pecí piatich hodrušských hút. Bolo treba viac vody zachytiť a púšťať podľa potreby. Hrádzu tajchu zvyšoval M.K. Hell aj S. Mikovíni. Nakoniec Mikovíni pristúpil k stavbe Dolného hodrušského tajchu (okolo ktorého sme tiež išli cestou k hotelu). V roku 1834 sa schátraná hrádza po prietrži mračien pretrhla, nešťastiu zabránil a vody zadržal Dolný hodrušský tajch. Ešte v tom roku bola hrádza Horného tajchu opravená a nadstavená o 16 výškových metrov, čím dosiahla dnešnú podobu. Po ďalších haváriách v 20. storočí bol tajch vypustený a do dvoch tretín zavezený vydolovanou horninou. K obnove tajchu prišlo v súvislosti s výstavbou lyžiarskeho rezortu Salamander. Po odstránení zeminy sa opäť v plnej kráse zaskvelo pôvodné (z roku 1834) precízne vyloženie hrádze kameňom, bol opravený výpust a znovu postavený mních, vybudovaný prepad a obnovený prívodný jarok.

    V hoteli nás už čakali ďalší "účastníci zájazdu". Po ubytovaní sa sme sa všetci stretli v hotelovom welnese. Občerstvení a posilnení výbornou večerou sme potom zasadli v hotelovej hale, kde sme sa pri popíjaní rôznych "drinkov" radili o sobotňajšom programe. Dohoda znela: zraz o 10.00 pri sedačkovej lanovke neďaleko hotela, ktorá výnimočne v ten deň bola spustená (inak je v prevádzke až od 1. júla!!); mali sme šťastie - znamenalo to pre nás, "turistických starcov", ušetrenie dobrých pár km!! Všetci sme sa vyviezli sedačkou hore, niektorí sa rozhodli pre minituristiku, iní sme si dali poriadne nie do nosa, ale do nôh! Prišli sme až do sedla Pleso, po veľmi pohodovej modrej značke vedúcej po vrstevnici. Niektorí sme ešte neďalekou chatovou osadou prišli na dohľad k Richňavskému tajchu; bol ale vypustený a tak sme sa vrátili nazad. Kúsok hore sme vyšli na vyhliadku, odkiaľ bol malebný pohľad na mestečko Štiavnicke Bane a jeho Piarske tajchy: Bakomi, Veľká Vindšachta a Evička. Tabuľa s označením čo presne vidíme bola zničená a tak si len domýšľame … Cesta nazad bola veľmi dobrodružná; vďaka zlému značeniu sme sa rozdelili na 3 skupiny. Našťastie všetky cesty viedli nie do Ríma ale k hornej stanici sedačkovej lanovky, ktorá premávala do 16.00. Tento čas tak-tak stihla posledná štvorica, ktorá si ešte vyšla aj na Hornú Roveň – chceli sme vedieť kde to je, lebo názov lanovky je zavádzajúci: “Sedačková lanovka Banská Štiavnica - Horná Roveň”; pritom osada Horná Roveň je ešte dobrý kus cesty; je to miestna časť obce Štiavnicke Bane.... Ale už teda vieme! Nad lokalitou sa týči mohutná halda Roveň šachty, ktorá bola razená koncom 80-tych rokov 20. storočia.

    Únavu sme zahnali opäť vo welnese, Anitka dokonca vyskúšala aj plávanie v tajchu na miestnej novej minipláži. Počasie nemohlo byť lepšie, slniečko riadne pálilo! Na večeri sme boli už takí oddýchnutí, že na 19.30 sme objednali do hotela 5 taxíkov do B. Štiavnice a na 23.00 zase nazad do hotela. Svetlo bolo ale do deviatej a tak prechádzka po meste bola úžasná! Ochutnali sme aj pivo z miestneho pivovaru ERB, ktorý sídli v dvoch komplexne zrekonštruovaných budovách v historickom centre Banskej Štiavnice: v tzv. Zelenom dome zo 16. st. a vo vedľajšej budove bývalej synagógy, kde sa nachádza technológia na sekundárne spracovanie piva. Na budove synagógy je umiestnená pamätná tabuľa s textom "V tejto budove sídlila židovská synagóga od roku 1892 do roku 1949." Posedenie v rešraurácií ERB bolo príjemné, dokonca sme objavili komorné divadlo umiestnené v podkroví domu. Ešte info: Pivovar ERB (Eduard Rada Breweries) otvoril v r. 2010  Eduard Rada. Posilnení pivom sme sa tešili na festival Svetla “Illumination”, ktorý mal byť v ten deň v historickom centre nočnej B. Š., kvôli ktorému sme tam išli po tak náročnom dni. Nočnými taxíkmi sme odchádzali do hotela sklamaní, s pocitom, že sme – všetci návštevnici mesta – boli oklamaní!! Dokopy nič sa nedialo v historickom centre mesta!!

    Posledný deň výletu, nedeľa, 19.6.: na raňajkách sme sa rozdelili podľa toho, kto ako a kde môže, či chce ísť. Časť musela odísť hneď, časť išla pozrieť cestou domov Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku, ktorý je tvorený skupinou opevnených sakrálnych stavieb. Zachovalý kláštor a kostol patria medzi najcennejšie gotické pamiatky na Slovensku a v súčasnosti kláštor stále slúži pre sakrálne účely. Stihli pozrieť aj Topolčianky. Dve autá sme išli pokračovať v objavovaní krás B.Štiavnice. Starý zámok stál za podrobnú prehliadku! Nachádza sa  nad Námestím sv. Trojice, pod úpätím vrchu Paradajz. Patrí k najstarším stavebným pamiatkam mesta Banskej Štiavnice, ktorý dokumentuje románsky, gotický, renesančný a barokový výtvarný sloh. Po obede sme ešte stihli poslednú prehliadku kaštiela vo Sv. Antone. A potom sme už aj my ťahali domov!

    Tak o rok hádam zase niekde inde budeme objavovať nové či zabudnuté krásy nášho Slovenska; dovidenia, turisti-seniori!   

link na album:

https://goo.gl/photos/yHDgRMa4Y1yLyko59