Seniori v Montane, tej slovenskej

Autor: Slávka Melečková <(at)>, Téma: Výlety, Vydané dňa: 02. 06. 2013

Tento rok sme sa vybrali na vylet do Turcianskej kotliny, ktora je z troch strán obkolesená múrmi národných parkov - Veľkej a Malej Fatry. Z juhu ju uzatvárajú Kremnické vrchy a pohorie Žiar. Atraktívne panorámy okolitých hôr sú typickou scenériou Turca. Je tu celkovo 18 národných prírodných rezervácií, 9 prírodných rezervácií, 4 chránené areály a jedna národná prírodná pamiatka.

Pre vacsinu, pre 16-tich, vylet zacal vo stvrtok, 23. maja, v piatok prišlo dalsich 10 a v sobotu este jeden. Takze nas napokon bolo 27!! Obsadili sme vsetky miesta v prekrasnom kanadskom zrube s nazvom Montana v obci Bystrička, nedaleko Martina (www.montana-residence.eu). Treba si pozriet ich webovu stranku a nas webovy album, aby ste sa presvedcili, ze to s tou krasou neprehanam. Pocasie v piatok krasne nebolo a tak namiesto Martiniek sme sa nechali sympatickym majitelom zrubu nahovorit na obhliadku jeho dalsieho zrubu nad obcou Zaborie ( v severovýchodnej časti Turčianskej kotliny v bočnom údolí Sklabinského potoka ), ktory je vo vystavbe. Dalsia drevena nadhera v este nadhernejsom prostredi. Okrem zrubu sme sa kochali krasnymi lukami, oveckami, ..... Po lepakovom obede nas auta odviezli do obce Sklabinský Podzámok, ktora je len 9 km na východ od Martina. Tu sme hladali zrucaniny Sklabinskeho hradu. Mini smerovka ukazovala len zakladny smer, napokon sme ho nasli, vyliezli sme kde sa len dalo, pofotili sme sa a potom sme sa dovzdelavali pocuvanim uzasneho vykladu v prilahlej zrekonstruovanej historickej budove, ktora je aj akymsi minimuzeom z veci najdenych pri obnove. Mladeho muza, ktory nam so zanietenim rozpraval, je aj skoda na takom odlahlom mieste! Ale len taki zanietenci hadam raz niekam posunu nasu krajinu. Pozrite si na googli heslo "svatenik michal", to je ten zaujímavý chlapík zo Sklabinského hradu. Kopec vecí je tam, mnoho z toho, čo nám hovoril. Aj články, ktoré on písal. Je to skutočne schopny clovek! Spiatocna cesta viedla okolo martinskeho Narodneho cintorina. Oproti je restauracia. Tu sme sa museli najprv zohriat a najest, az potom sme sa presli po cintorine a spominali pri hroboch nasich slavnych, vyznamnych rodakoch. "Doma" nas uz cakali dalsi 10-ti vyletnici. V piatkový večer sme si vonku opekali, kryte miesto na to je vedla zrubu. Vinecko, dobra nalada...., fotenia nebolo konca- kraja! V sobotu nas zobudil tichy, ale vydatny, majovy dazd. Okolo desiatej prestalo prsat a "16 zdatnejsich" sme nasadli do aut smer Blatnica, Blatnicky hrad, Gaderska a Blatnicka dolina. Tam sice este prsalo, ale nas to neodradilo, boli sme vybaveni prsiplastami a dazdnikmi. Pustili sme sa Gaderskou dolinou a ked sme prisli k odbocke na zrucaniny Blatnického hradu, tak sme len 8 vysli hore, ale nelutovali sme. Ostatnych sme potom našli zohrievat sa v pekne zrekonstruovanej Gaderskej reštaurácii. Pršat prestalo a tak “skalnych 8” sme sa po haluskovom obede este presli Blatnickou dolinou. Cerstvy vzduch, krasna priroda, len nohy zostarnute (na turistov sme sa len “hrali”)! V sobotny vecer sme sedeli vnutri, opat bola dobra nalada, prisiel medzi nas na chvilu aj majitel chaty. Vyspevovali sme ale do polnoci! V nedelu doobeda sme sa presli len po okoli a okolo obeda odovzdali zrub “bez poskvrny”. Kazdy isiel kam sa mu chcelo, presnejsie povedane, kam sa osadenstvo toho-ktoreho auta dohodlo. My – 3 baby – sme sa vyhriali v bazenoch Turcianskych Teplic a po dobrom obede v miestnej kolibe sme v poriadku prisli podvecer domov.