Rozlúčka s Milanom Tomašovičom

Autor: Slávka Melečková <(at)>, Téma: Kronika, Vydané dňa: 17. 10. 2007

Bola streda, 17. október 2007, krásny slnečný jesenný deň, vhodný na prechádzku a nie na pohreb! Na 10.45 sa nás zišlo veľmi veľa v bratislavskom krematóriu, rozlúčiť sa, vzdať poslednú úctu jednému z nás - tanečných seniorov, jednému zo zakladateľov nášho 1. TK Senior, Milanovi Tomašovičovi!

Za nás všetkých sa podujal rozlúčiť sa s ním Ivan Galamboš – ďalší, ktorý bol pri vzniku nášho klubu. Ukázalo sa ale, že nielen v živote máme každý vopred vymedzený čas, platilo to aj pri pohrebe - „režisérka“ pohrebnej ceremónie „odstrihla“ ďalšie tri rozlúčkové vstupy, medzi nimi aj ten náš.

A preto, Milan, sa s tebou lúčime na našej webovej stránke Ivanovými slovami:

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------

Dostalo sa mi cti rozlúčiť sa za nás, tanečných seniorov z 1. TK Senior, s našim priateľom, kolegom a kamarátom, Ing. Milanom Tomašovičom. Nedá mi však nespomenúť, že mnohí z nás s ním prežili veľký kus svojho života. Ja som ho spoznal ešte pred jeho maturitou, ako spolužiaka Martiny, neskôr mojej manželky. Jeden čas trénoval u mňa v klube. Potom sa naše cesty na chvíľu rozišli a stretli sme sa, keď sme viedli naše deti k športovému lyžovaniu. Poznal som ho ako obetavého a zapáleného človeka, ktorý rozdával dobré nápady a náladu.

Milan, vykonal si pre seniorov to, čo si niektorí ani veľmi neuvedomujú; bol si medzi tými, ktorí zvolali pár priateľov od tancovania a spolu ste zorganizovali účasť 4 párov na 1. súťaži v nemeckých Brémach – medzi nimi samozrejme nechýbali manželia Tomašovičovci. Tam sme sa rozhodli založiť tanečný klub, ktorý dostal názov 1. TK Senior. Bol si to aj ty, ktorý si spôsobil, že seniori prestali starnúť, začali sa tešiť zo života, naučili sa novému chápaniu jesene života. Bol si nenapodobiteľný v moderovaní aj našich súťaží a i vďaka tebe sa otvorili oči mnohým ďalším a seniorské rady sa začali rozmnožovať.

Nezabudnuteľné boli naše výlety, silvestre, mikuláše, .... Pomáhal si nám to rozkrútiť. Spomínam, ako si nám pred súťažou priniesol a venoval kravaty, aby sme lepšie reprezentovali. Myslel si na svoje "deti", na svojich seniorov a na mnohých ďalších. Tvoje srdce bolo také veľké, až nakoniec celý ten nápor nevydržalo!!

Stal si sa nezabudnuteľnou časťou nášho života. Máme ťa nielen na fotografiách, ale najmä vo svojich spomienkach a srdciach!

 

                                           Milan, nikdy nezabudneme!